O živote

 

 

Keď sa ti zdá, 

že je takmer nemožné zvládnuť všetky veci v tvojom živote, 

keď 24 hodín nestačí, 

spomeň si na fľašu od majonézy a 2 šálky kávy.

 

Profesor stál pred triedou, kde mal hodinu filozofie a pred sebou mal nejaké veci. Keď hodina začala, bez slov vzal veľmi veľkú prázdnu fľašu od majonézy a začal ju plniť golfovými loptičkami. Potom sa opýtal študentov, či je fľaša plná. Oni súhlasili, že je. Potom profesor vzal krabicu s kamienkami a vsypal ich do fľaše. Fľašou zľahka zatriasol. Kamienky spadli do voľných miest medzi golfovými loptičkami. Potom sa znova opýtal študentov, či je fľaša plná. Oni súhlasili, že áno. Profesor ďalej vzal krabicu s pieskom a vsypal ho do fľaše. Samozrejme, že piesok všetko zasypal. Znova sa opýtal, či je fľaša plná. Študenti odpovedali súhlasným “áno”. Profesor potom vybral dve šálky kávy spod stola a vlial kávu do fľaše, čím zaplnil voľné miesto medzi pieskom. Študenti sa smiali.

“Teraz”, povedal profesor, keď smiech utíchol, “chcem, aby ste pripustili, že táto fľaša predstavuje váš život. Golfové loptičky sú dôležité veci – rodina, deti, zdravie, priatelia a obľúbené vášne – ak by ste stratili všetko ostatné a len tieto veci by zostali, váš život by bol ešte stále naplnený. Kamienky sú ďalšie veci, na ktorých záleží, ako práca, dom a auto. Piesok je všetko ostatné — maličkosti. “Ak dáte piesok do fľaše ako prvý,” pokračoval, “nezostane v nej miesto na kamienky a golfové loptičky. To isté platí o živote. Ak miniete všetok svoj čas a energiu na maličkosti, nikdy nebudete mať priestor na veci, ktoré sú pre vás dôležité. Takže… Venujte pozornosť veciam, ktoré sú kritické pre vaše šťastie. Hrajte sa so svojimi deťmi. Nájdite si čas na zdravotné prehliadky. Pozvite partnera/partnerku na večeru. Vždy bude dostatok času na upratanie domu a opravenie odpadu. ‘Najskôr sa postarajte o golfové loptičky — veci, na ktorých naozaj záleží. Stanovte si priority. Zvyšok je len piesok.’

Jedna študentka sa opýtala, čo predstavovala káva. Profesor sa usmial. ‘Som rád, že ste sa opýtali.’ ‘ Tá vám len ukazuje, že bez ohľadu na to, aký plný sa vám zdá váš život, vždy je priestor na pár šálok kávy s priateľom.

(prevzaté z: http://krasnastranka.sk/krasna-uvaha-o-zivote/ ).

 

 

 

 

LÁSKA a MANŽELSTVO

 

    Jedného dňa sa študent spýtal svojho učiteľa: „Učiteľu, čo je to láska?
Učiteľ mu odpovedal: „Skôr, ako ti odpoviem na tvoju otázku, choď na pole, nájdi tú najväčšiu pšenicu a vráť sa späť. Ale pravidlo je, že cez pole môžeš prejsť iba raz. Nemôžeš sa v poli vrátiť, aby si splnil svoju úlohu, čo najlepšie.“

 

    Študent teda išiel na pole. Keď prechádzal prvým radom, uvidel krásnu veľkú pšenicu. Ako k nej podišiel, zamyslel sa...Možno neskôr uvidím ešte väčšiu ako je táto. O chvíľu skutočne uvidel väčšiu, ale opäť sa zastavil a pomyslel si, že možno tam ďalej bude predsa len ešte väčšia, a tak ju neodtrhol.
Neskôr, keď už prešiel viac ako polovicu poľa, začal si uvedomovať, že pšenica, ktorou prechádza nie je zďaleka taká veľká ako tá, ktorú videl na začiatku svojej cesty. Pochopil, že o tú najväčšiu už prišiel a ľutoval, ako sa rozhodol.
Prešiel teda poľom a vrátil sa k učiteľovi späť s prázdnymi rukami.
Učiteľ mu povedal: „Tak toto je láska...Neprestávaš stále hľadať tú lepšiu. Až neskôr pochopíš, že si prepásol toho najlepšieho človeka...“

 

    „A čo je potom manželstvo?“ opýtal sa zvedavo študent.
Učiteľ mu odpovedal: „Skôr ako ti poviem odpoveď, choď na kukuričné pole, nájdi tú najväčšiu kukuricu a vráť sa. Ale pravidlo je rovnaké: Môžeš prejsť poľom iba raz. Nesmieš sa vracať.“

 

    Študent teda išiel na pole. Tento krát už bol pripravený neurobiť tú istú chybu. Keď sa dostal do polovice poľa, vybral si stredne veľkú kukuricu, s ktorou bol spokojný a šiel späť k učiteľovi.
Učiteľ mu povedal: „Dnes si priniesol kukuricu. Hľadal si takú, ktorá je pekná a veríš, že je to tá najlepšia, akú si mohol dostať.... To je manželstvo. Človek prestane hľadať a úprimne verí, že našiel to najlepšie, čo mohol."

Bruno Ferrero - Krátke príbehy na zamyslenie



 

Boh hovorí...

Muž zašepkal: „Bože, prehovor ku mne.“ A zaspieval slávik.
Ale muž nepočul.
Tak muž zakričal: „Bože, prehovor ku mne!“ A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk.
Ale muž nepočúval.
Muž sa poobzeral a povedal: „Bože, daj sa mi vidieť.“ A jasne sa rozžiarila hviezda.
Ale muž nevidel.
A muž zavolal: „Bože, ukáž mi zázrak!“ A zrodil sa život.
Lenže muž si to nevšimol.
Ten muž v zúfalstve vykríkol: „Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!“ Na to sa Boh načiahol a dotkol sa ho.
Ale muž zmietol motýľa a šiel ďalej.

 


Muž zavzlykal: „Bože, potrebujem tvoju pomoc“ ... a prišiel e-mail s dobrou správou a povzbudením.
Ale muž ho vymazal a plakal ďalej.....

Dobrá správa je, že si milovaný. Neobídi lásku len preto, že nie je zabalená spôsobom, aký očakávaš!

V tomto som našiel veľkú upomienku, že Boh je vždy okolo nás v malých a jednoduchých veciach, ktoré považujeme za samozrejmé.

 

Bruno Ferrero - Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

AKÉ BUDE TVOJE MANŽELSTVO

 

Jedného dňa som čakal na letisku na priateľa, ktorý mal priletieť, aby som ho odviezol domov. Ako som čakal, všimol som si muža, ktorý práve priletel a kráčal so svojou batožinou smerom ku mne. Po pár krokoch zastavil vedľa mňa, aby sa zvítal so svojou ženou a ich malými deťmi, ktoré ho už netrpezlivo čakali.

Položil na zem svoje tašky a podišiel k svojmu mladšiemu synovi, ktorý mohol mať asi 6 rokov. Vrúcne sa objali. Potom otec pozrel do jeho očí a povedal mu: „Strašne si mi chýbal. Som tak rád, že sme konečne spolu!“ Chlapček sa usmial a povedal: „Aj ja ocko. Už som sa nevedel dočkať!“

 

Potom sa otočil k svojmu staršiemu synovi. Mal asi 9 rokov. „Óoo, Bože, veď z teba je normálne veľký chlap! Veľmi ťa ľúbim!,“ povedal držiac v dlani jeho tvár a potom sa láskavo objali.

 

Nakoniec sa otec prihovoril svojej najmenšej pár mesačnej dcérke, ktorú matka držala v náručí: „Ahoj moja princezná!“ Jemne ju vzal z manželkiných rúk do náručia a láskal.

Po chvíli sa muž pozrel na svoju ženu a povedal: „To najlepšie som si nechal nakoniec.“ A dal jej krásny vášnivý bozk. Rozžiarení hľadeli na seba. Pripomínali mi novomanželov, avšak počet detí a ich vek tomu nenasvedčoval.

 

Zrazu som započul sám seba ako som mu položil otázku: „ Prepáčte, môžem sa vás spýtať, ako dlho ste manželmi?“

„Sme spolu 14 rokov a manželmi sme 12.“ „A ako dlho ste boli preč?“ S úsmevom odpovedal: „Celé dva dni!“

Zmeravel som, lebo som si myslel, že bol preč minimálne niekoľko týždňov.

 „Jediné, čo môžem povedať je, že dúfam, že budem mať po toľkých rokoch rovnako šťastné a krásne manželstvo, ako máte vy.“

Muž sa mi pozrel priamo do očí a povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem:

„Dúfať nestačí, priateľu. Musíš sa rozhodnúť!“

 

Prevzaté: http://www.topolcany.fara.sk/pribehy-na-zamyslenie/ake-bude-tvoje-manzelstvo.html

foto: http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://cbs-academic-housing.dk/sites/default/files/family-planning.jpg&imgrefurl=http://cbs-academic-housing.dk/family-offers-0&h=293&w=400&tbnid=03VGVMn32W6EuM:&zoom=1&docid=pn5JlFpMM-6HSM&ei=s8cWVcOYO4afyAOhkoGYCg&tbm=isch&ved=0CDkQMygHMAc

Diéta na krásu

 

V jednej východnej krajine žili raz dve veľmi pekné sestry. Jedna sa vydala za sultána, druhá za kupca. Časom sultánova manželka stále chudla, slabla a zosmutnievala.
Sestra, ktorá žila s kupcom blízko kráľovského paláca, zo dňa na deď opeknievala.
Sultán pozval kupca do svojho paláca a spýtal sa ho:
"Ako je to možné?"
"To je jednoduché, živím svoju ženu jazykom."
Sultán vydal rozkaz pripraviť metráky baraních, ťavích a kanárčích jazykov na diétu pre svoju ženu. Ale nič sa nestalo. Žena bola stále bledšia a zádumčivejšia.
Rozzúrený sultán sa rozhodol, že ju vymení. Kráľovnú poslal kupcovi a vzal si za ženu jej sestru. V kráľovskom paláci kupcova žena ako kráľovná rýchlo vädla a starla. No sestra v kupcovom dome za krátky čas rozkvitla a opeknela.
Tajomstvo? Kupec sa každý večer so svojou ženou zhováral, rozprávali si príhody a spievali si.

Všetci musíme pochopiť, že láska sa začína v rodine. Každý deň si musíme uvedomovať aj to, že najväčšie utrpenia majú korene tiež v rodine.
Nemáme kedy pozrieť si do očí, vymeniť si pozdrav, podeliť sa o radosť a ešte menej byť tým, čo od nás očakávajú naše deti, čo od manželky očakáva manžel a manželka od manžela.
A tak deň čo deň patríme menej svojim rodinám a naše vzájomné kontakty stále viac slabnú.

 

Zdroj: https://www.facebook.com/pages/Bruno-Ferrero-mal%C3%A9-pr%C3%ADbehy-pre-pote%C5%A1enie-du%C5%A1e/441918245931630?fref=nf

Foto: https://www.facebook.com/441918245931630/photos/a.441925929264195.1073741830.441918245931630/681494535307332/?type=1&theater

Každý deň budú vraj Vianoce...

 

 

 

            Poznáte refrén známej piesne:„Každý deň budú vraj Vianoce“? Napriek tomu, že presne tak by sme to chceli, naša detská vianočná túžba sa nikdy neuskutočnila. Vždy sa to jednoducho po Novom roku skončí. Vianoce sa končia, keď aj ten náš najkrajší stromček zavrie za sebou dvere a opustí náš domov ako hosť, čo ukončil svoju návštevu, aby si trochu „podriemal“ zabudnutý, niekde v tmavom kúte.

             Vianoce teda nie sú každý deň, ani každý týždeň alebo mesiac, ale len raz v roku. Čo by však bolo, keby Vianoc nebolo? Celý rok nič. Predstavte si, že pozeráte na ten zhluk písmenok, ktoré dávajú dokopy akési čudné slovo Vianoce, o ktorom nemáte ani „šajnu“, čo to znamená. Čo ak by sa toto stalo s Vianocami? Nič, jednoducho celý december len tak. Školáci by prázdniny možno aj mali, ale čo ďalej? Len tak, sánkovačka, guľovačka, lyžovačka, na oknách zvonku mráz, vnútri teplučko, avšak bez sviatočného dňa, bez domova prevoňaného ihličím. Žiaden stromček plný svetielok, žiadne perníky,žiaden slávnostne prestretý stôl. Nepočuť koledu, neznie vinš. Skúste si to predstaviť. Je to ťažké, asi sa to ani nedá.

             Všetko to pozlátko ako na vianočnom stromčeku: „Čo však ukrýva, iba kamienok, či sladkú salónku?“ V našom vianočnom pozlátku sa odráža ihličie a oheň v kozube, lebo Vianoce sú v zime. Ak by boli od nepamäti v lete, tak by sa v ňom odrážali možno sýtočervené a sladučké melóny a mocné lúče letného slnka. Aj to pozlátko je naše dedičstvo. Každé pozlátko je však lákavé pre to, čo ukrýva. Pomáha vytvárať atmosféru tajomstva a posilňuje v nás túžbu odhaliť ho. Ak tá vaša idylka Vianoc je len pozlátkom, čo potom skutočne ukrýva? Iba chladný kamienok každoročnej zvyklosti, či sladkú salónku Lásky, ktorá sa telom stala a prebývala medzi nami? Žiaľ, niekedy je vianočná salónka horká alebo tvrdá, až si na nej treba zuby vylámať. Už v sebe nemá sladkú náplň Lásky. To pravé vianočné pozlátko má vo vnútri sladkú náplň Lásky, ktorá je vždy dobrá, hoci by tá čokoládová bola už tvrdá alebo časom zhorkla. Nedajte sa tak ľahko odradiť prvým dojmom. Boh je Láska a Ježiš tým najsladším tajomstvom Vianoc, ktoré sa oplatí odhaľovať. Tak ako nás príjemne vyruší jedinečný a sviatočný šum papierového obalu vianočnej kolekcie a my odhaľujeme jeho cukrové tajomstvo, nech sa našich sŕdc rovnakým spôsobom dotkne šuchot pomyselného vianočného pozlátka, aby sme aj tento rok odhalili jeho večne sladké tajomstvo Lásky zjavenej v Božom Synovi. Môžeme si byť istí, že tejto sladkosti sa nedá prejesť. Nikdy nezostarne, nikdy nezhorkne a každodennú všednosť premieňa na sviatočnú chvíľu.

Matúš Imrich

Domček na vidieku



Istý muž žil v meste. Na vidieku mal domček, čo zdedil po rodičoch. Rozhodol sa, že ho predá. Stretol sa s priateľom básnikom a požiadal ho, aby mu pomohol napísať inzerát, ktorý by uverejnil v novinách a na internete.
„Chcem predať tú búdu, čo mám na vidieku. Veď vieš, ktorú. Napíšeš mi inzerát?“
Básnik napísal: „Predám krásnu usadlosť, obklopenú zeleným lesom, kde pri východe slnka spievajú vtáci. Cez záhradu zurkoce potôčik s priezračnou vodou. Domček je zaliaty slnečným jasom a veranda ponúka osviežujúci tieň. Letné večery tam spríjemňujú cvrčky a hviezdy.“
Po čase sa básnik stretol s priateľom a spytoval sa: „Tak čo, predal si ten domček?“
„Nie,“ odpovedal muž. „Zmenil som názor. Keď som si prečítal tvoj inzerát, pochopil som, že vlastním poklad.“

Často podceňujeme dobré veci, ktoré máme, a naháňame falošné preludy, ktoré zbadáme na televíznych obrazovkách. Dnes sa poobzeraj okolo seba a ceň si to, čo máš: svoj dom, svojich drahých, priateľov, na ktorých sa môžeš naozaj spoľahnúť, poznatky, ktoré si získal, svoje dobré zdravie a všetky krásne veci vo svojom živote, ktoré sú tvojím najcennejším pokladom.

 

Pasca na myši

Jeden deň sa myš pozerá cez škáru na gazdu s gazdinou, ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši.
Beží na dvor a kričí: "Pasca na myši, pasca na myši."
Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: "Viem, že sa veľmi bojíš, ale ja sa nemám čoho báť."
Myš sa teda obrátila na prasiatko s tým istým: "Pasca na myši, pasca..."
Prasiatko zachrochtalo a hovorí: "Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka, ale budem sa za teba modliť."
Myška sa teda rozbehla za kravou a zase: "Pasca na myši..."
Krava zabučí: "Múúú, myška, je mi ľúto, ale nejde o moju kožu."
Myš sa so sklopenou hlavou vráti do domu, odmietnutá, teraz musí pasci čeliť sama.
Ešte v tú noc sa v dome ozval zvuk klapnutia pasce. Gazdiná sa hneď išla pozrieť, čo sa chytilo, ale potme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost.
Gazdinú uštipol. Farmár ju rýchlo odviezol do nemocnice, ale vrátila sa domov s horúčkou.
Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou kuracou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril.
No aj tak, žena ďalej chorľavela. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka zomrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí, a farmár zabil kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.
Myška to celé sledovala škárou s veľkým zármutkom.

Nezabudni, keď sa nabudúce dozvieš, že niekto má problém a pomyslíš si, že nie je tvoj - zamysli sa ! Keď je niekto z nás v nebezpečenstve, všetci sme.
Všetci sme na ceste nazývanej "život". Je nutné, aby sme dávali pozor jeden na druhého, opatrovali jeden druhého. A mali by sme sa snažiť povzbudiť jeden druhého. Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého.
A naše životy sú tkané spoločne.

 

 

 

 

 

Leto, v ktorom žijem viac/ľúbim viac: Návrat k tomu, na čom záleží najviac

 

To, že je tu leto, neznamená, že požiadavky života a denné stresujúce záležitosti zázračne zmiznú. Naopak, dokážu si nájsť cestu do našich životov bez závislosti na ročnom období. Ako vám znie "leto, v ktorom žijem viac/ľúbim viac"? Využime tieto vzácne letné mesiace na návrat k tomu, na čom záleží najviac. Ja to robím takto (a mimochodom, tento postoj funguje po celý rok)...

 

 

 

Vždy som verila, že domov je pocit, nie miesto. Aby to bolo ešte konkrétnejšie, domov je pocit pokoja a úplnosti, ktorý cítim, keď som obklopená ľuďmi, ktorých ľúbim. No v poslednej dobe sa moja definícia domova rozšírila.

Domov je tiež život S VOĽNÝMI RUKAMI (pozn. prekl. VOĽNÉ RUKY používa autorka ako termín pre ruky, ktoré nepíšu na počítačovej klávesnici, nedržia mobilný telefón a diaľkový ovládač od niektorého z prístrojov).

Čo začalo ako malé, denné predsavzatia, že sa zbavím rozptýlení, spoločenského tlaku a pefekcionizmu, stalo sa potrebným spôsobom života. Tak ako vodu, vzduch, a jedlo, potrebujem tiež čas na spojenie sa s tým, na čom záleží, nejakým spôsobom každý deň - čas na smiech, načúvanie a lásku sú pre mňa dennými požiadavkami.

Privoňať si k dcérkinym práve umytým vlasom... cítiť na tvári slnko, keď čakám, kým deťom skončí plavecký krúžok... písať si nápady do poznámkového bloku... rozprávať sa s manželom, keď večer dom stíchne... silné objatia predtým, než každý z nás ideme svojou cestou... moje momenty S VOĽNÝMI RUKAMI sú pre mňa teraz domovom.

Ale musím byť realistka. Hoci by som s láskou privítala, ak by všetky momenty života boli pokojné, bezpečné a bez rozptýlení, tak jednoducho sa to nedá. Žijeme vo svete rýchleho tempa, nasiaknutom povinnosťami, uzávierkami, a prístrojmi. Vo svete zaplavenom rozptýleniami je ľahké ocitnúť sa ďaleko od domova. A letný čas nie je výnimkou.

Napriek tomu s takmer štyrmi rokmi skúsenosti života S VOĽNÝMI RUKAMI som schopná zistiť, že sa domovu vzďaľujem. Tieto "červené vlajočky" mi pomáhajú si uvedomiť, kedy mám povedať nie, kedy prehodnotiť svoje limity, alebo si uvedomiť, na čom záleží a na čom nie.

Môj radar mi vraví:

"Snažíš sa urobiť príliš veľa vecí naraz."

"Bdieš do príliš neskorých nočných hodín."

"Celý deň si si nesadla."

"Ješ pri kuchynskej linke."

"Viac sa sťažuješ než si pozitívna."

"Ľahko sa stávaš frustrovanou."

"Veľmi sa obviňuješ."

"Reaguješ príliš emotívne na niečo, čo má malý význam vo veľkom zozname vecí."

"Mračíš sa."

Keď v hlave počujem tieto úprimné priznania, neignorujem ich tak, ako kedysi. Ani si ich neospravedlňujem a neobhajujem sa. Namiesto toho robím niektorú z týchto vecí a vraciam sa tak späťdomov:

Znižujem latku. Pripomínam si, že nič nemusí byť dokonalé, iba "dosť dobré pre dnešok."

Otáčam sa chrbtom vonkajšiemu/online svetu a čelom k môjmu vnútornému kruhu rodiny a priateľov.

Dám si krátku prechádzku. Aj desať minút čerstvého vzduchu a času na reflexiu mi pomáha cítiť sa obnovene a menej zavalene povinnosťami.

Umlčím svojho vnútorného kritika troma mocnými slovami: "Dnes iba lásku."

Odolám naliehaniu zájsť za svoje limity a vytvorím si rozumný plán, v ktorom si vytváram priestor na dokončenie jednej veci v jednej chvíli.

Nahodím si klobúk a prestanem sa sťažovať na svoj vzhľad.

Správam sa k sebe s láskavosťou a súcitom, ako by som sa správala k priateľovi, ktorý práve prechádza ťažkým obdobím a snaží sa robiť, čo je v jeho silách.

Vravím si "Pre toto sa teraz nemôžem trápiť", a prestávam byť posadnutá vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť.

Pripomínam si, že hoci veci nemusia ísť podľa "môjho plánu", možno vznikne dačo lepšie, ak svoj plán jednoducho pustím.

Pridávam si desaťminútový predstih, aby som sa nemusela náhliť a rozčuľovať, ak potrebujem niekde byť v určený čas.

Zatváram oči a odriekam modlitbu, v ktorej prosím, aby som si všimla trblietky dobra v mojom dni.

 

Vždy, keď sa spustí môj radar, snažím sa o niektorú z týchto stratégií, aby mi pomohla vrátiť sa späť domov. Tieto skutky mi pomáhajú ochraňovať to, čo je v mojom živote najdôležitejšie. Pomáhajú mi byť človekom a rodičom, akým chcem byť. Pripomínajú mi, že každý moment v sebe skrýva šancu začať znova, dokonca aj vtedy, keď biedne zlyhám.

Priatelia, nemôžeme ovládať všetky okolnosti nášho života, ale niektoré z nich ovládať môžeme. Keď sme zoči-voči pocitom zavalenia povinnosťami, nájdime si chvíľu na hodnotenie: Je všetko, čo dnes robím, potrebné? Je priestor, v ktorom môžem znížiť latku? Je ten pocit domova niekde tu? A napokon, spýtajte sa samých seba: Keď sa v septembri obzriem, chcem si takto pamätať svoje leto?

Každý deň si medzi priority dajte dačo, čo vám prinesie pokoj, naplnenie a zmysluplné spojenie - aj keby to malo byť len pár minút. Takto sa nikdy nedostanete príliš ďaleko od domovaa vrátite sa späť k tomu, na čom najviac záleží.

 

8 návrhov na LETO, V KTOROM ŽIJEM VIAC / ĽÚBIM VIAC:

1. ODOLAJTE NALIEHANIU UROBIŤ "EŠTE JEDNU VEC". Namiesto toho si doprajte jedno objatie, jeden očistný nádych alebo jednu stranu svojej obľúbenej knihy.

2. ZNÍŽTE LATKU - NECH JE "DOSŤ DOBRÉ" NAOZAJ "DOSŤ DOBRÉ". Šťastie vyhráva nad dokonalosťou vždy, keď ho vpustíte dnu.

3. VŠÍMAJTE SI SVETLUŠKY, FÚZY OD ZMRZLINY A NEČAKANÝ OSVIEŽUJÚCI VÁNOK. Vyjadrite vďačnosť za tieto letné radôstky tak nahlas, aby to začuli aj vaše deti. Začnú ich vnímať tiež.

4. KEĎ PLÁNY ZAČNÚ POKRIVKÁVAŤ, UPUSTITE OD NICH. Niekedy aj tak neplánované veci vypália omnoho lepšie.

5. SERVÍRUJTE DENNÉ PORCIE LÁSKAVOSTI. My sa učíme; oni sa učia. Objatie svojej ľudskosti dovoľuje iným objať tú ich.

6. HOVORTE áno TOMU, NA ČOM ZÁLEŽI A nie TOMU, NA ČOM NEZÁLEŽÍ. Riaďte sa volaniami svojho srdca a necíťte sa preto previnilo.

7. ZAPNITE ROZSTREKOVAČ, SKOČTE DO BAZÉNA AKO KANÓNOVÁ GUĽA. Nedovoľte veľkosti svojich stehien obrať vás o sladkú úľavu a nepotláčanú radosť v horúci letný deň.

8. KEĎ SA KRITICKÉ MYŠLIENKY ZMENIA NA SLOVÁ, KTORÉ ZRAŇUJÚ ĽUDÍ, KTORÝCH MILUJETE ALEBO VÁS SAMÝCH, POVEDZTE SI "Dnes iba lásku." Povedzte si to 10,000 za deň, ak je to potrebné. Láska je omnoho mäkšie miesto na zloženie hlavy na nočný spánok. 

...

 

Pozn. Autorka Rachel Macy Stafford je autorkou knihy HANDS FREE MAMA, v ktorej opisuje svoje rodičovské zlyhania a objavy toho, čo je naozaj v živote dôležité.

...

Zdroj: http://www.handsfreemama.com/2014/06/02/a-live-morelove-more-summer-getting-back-to-what-matters-most/

Autor: preklad Petra Babulíková

prevzaté z: www.cestaplus.sk, foto: http://villagegardensblog.com/summer-2/summer-family-activities/

 

 

 

 


 

Život a jeho potreby

 

    Profesor filozofie stál pred svojou triedou a na stole pred sebou mal niekoľko predmetov. Keď začala hodina, vzal bez slova veľkú prázdnu fľašu na zaváranie a začal ju plniť kameňmi veľkými asi 5cm. Keď ju naplnil, spýtal sa študentov, či je už plná. Študenti súhlasili, že áno. Na to vzal profesor priehršť pšenice a vysypal ju do fľaše. Trochu ňou potriasol a malé zrná vyplnili medzery medzi kameňmi. Potom sa znovu opýtal študentov, či je už fľaša plná. Tí so smiechom súhlasili. Teraz vzal profesor krabicu s pieskom, vysypal piesok do fľaše a piesok samozrejme vyplnil i tie najmenšie medzery.

 

    "A teraz si predstavte," - povedal profesor, - "že to je váš život. Kamene sú tie podstatné veci: vaša rodina, váš partner, vaše zdravie, vaše deti. Priehršť pšenice sú ostatné veci, ktoré tiež stoja za povšimnutie: vaša práca, váš dom, vaše auto. A piesok, to sú všetky ostatné maličkosti."
"Keď naplníte fľašu najprv pieskom, nezostane vám žiadne miesto pre kamene a zrná pšenice.

    A takisto je to v živote. Ak vynaložíte všetku energiu na maličkosti, nebudete mať priestor pre dôležitejšie veci. Venujte pozornosť veciam, ktoré sú dôležité pre vaše šťastie. Hrajte sa so svojimi deťmi, nájdite si čas aj na zdravotnú prehliadku, choďte si so svojím manželom zatancovať. Vždy vám ostane čas na prácu, na upratanie domu alebo usporiadanie party. Starajte sa predovšetkým o kamene, o veci, ktoré naozaj majú význam. Stanovte si svoj rebríček priorít. Zvyšok je len piesok."

 

(zdroj: - net- foto: -net-)

BEDA SAMÉMU...

 


Bolo ráno. Drevorubač kráčal lesom. Zrazu ho ktosi oslovil. Pozrel sa, nikoho nikde. Iba jeden stromček sa kýva a takto sa mu prihovorí: "Prosím ťa, vyrúb stromy okolo mňa. Zle sa mi rastie uprostred hory. Mám málo slnka. A títo, čo ma v rokoch i v raste predbehli, stláčajú mi hlavu k zemi a svojimi koreňmi mi po nohách stúpajú. Vetríku ku mne nedovolia a hladný som celý deň. Akože mám rásť? A ja by som sa chcel predsa rozviť, nabrať nha sile a o rok by som mohol byť pýchou kraja a tieňom chrániť sám celú stráň. Takto, v takýchto podmnienkach budem však stále tenký, dengľavý."
Tu si rubač popľul do dlaní a stromčeku vyplnil všetky priania. Keď bolo slnko v poludní, stromček stál už len sám na holom priestranstve. Ale netrónil v tejto sláve a samostatnosti dlho. Slnko ho pieklo, búrky a dažde prali doň. Raz sa oprel doňho prudký vietor a neobstál, ihneď sa vyvalil.
Bolo ráno. Drevorubač kráčal lesom. Ale nikto ho neoslovil. Stromček ležal na stráni mŕtvy. Drevorubač šiel ďalej a takto rozmýšľal: " Keby bol rástol horou obklopený, búrky by mu neboli ublížili. Staré stromy by mu boli ochranou. Pod ich strechou by bol vyrástol v taký strom, ktorému by sa i vetry boli vystúpili. Tatko však čo je z neho? Už len drevo."
Človek si často neuvedomuje alebo ani nechce uvedomiť, že ak robí ľuďom okolo seba stále po vôli, akú pohromu im chystá. Je to dobre vidieť najmä vo vzťahu rodičov ku svojim ďeťom. Zvykneme im dávať všetko, ale nie všetko osoží. Pohodlie a dobrácka povoľnosť už veľa v rodine zmarili. Učme sa preto radšej pokore a skromnosti a tak učme aj naše deti, aby sme dobre obstáli v búrkach života a boli na nich pripravení a pamätali na to, že nie všetko vždy pôjde podľa našich predstáv a priani.
"Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol. (Kaz. 4:9-10)

 

(zdroj: - int-, foto: - int-)

ZANECHÁŠ STOPU...

 


Chlapček pozoroval starú mamu pri písaní listu. Zrazu sa je spýtal: “Komu to tak dlho píšeš? Už si popísala dve strany?”
Starká zdvihla oči od písania a s úsmevom vnúčikovi odvetila: “Máš pravdu, napísala som už dve strany mojej dávnej priateľke z detstva… No nechcem ti teraz hovoriť o nej, ale naučím ťa niečo iné… 

Ceruzka, ktorou píšem je veľmi dôležitá. Bola by som rada, keby si aj ty bol ako ona, keď vyrastieš.”
Chlapček sa zarazene zadíval na ceruzku, nevidel však na nej nič zvláštne.
“Je to predsa úplne normálna ceruzka.”
“Aj obyčajná ceruzka ťa môže veľa naučiť. Táto ceruzka má päť dobrých vlastností, ktoré ti iste zaručia spokojnejší život, ak ich budeš mať aj ty.


Po prvé: Môžeš robiť veľké veci; nikdy však nezabúdaj, že existuje Ruka, ktorá vedie tvoje kroky. Tá ruka sa volá Boh a on ťa vždy povedie podľa svojej vôle.


Po druhé: Niekedy musím písanie prerušiť a ceruzku zastrúhať. Ceruzka pri tom veľmi trpí, napokon je však spokojná, lebo je opäť ostrá ako predtým. Preto sa nauč znášať bolesť, lebo bolesť nás robí lepšími.


Po tretie: Pri písaní ceruzkou môžeme kedykoľvek použiť gumu a vygumovať, čo sme napísali chybne. Nauč sa, že ak máme niečo napraviť, nemusí to pre nás znamenať nič zlé, práve naopak, môže to byť veľmi užitočné, aby sme nevybočili z cesty spravodlivosti.


Po štvrté: Nie je dôležité, z akého dreva ceruzku vyrobili, ani to, akú má farbu, dôležitá je tuha vo vnútri. Preto si vždy všímaj, čo sa deje v tvojom vnútri.


A napokon, po piate, ceruzka vždy po sebe zanechá stopu. Nezabúdaj, že všetko, čo v živote urobíš, zanechá stopu a preto si uvedomuj každý svoj krok.”                                           

(zdroj - int-, foto:- int-)

ČO NAJVIAC OSLOVÍ NEVERIACEHO ČLOVEKA?

            Keď túto otázku dostal Marián Kuffa, kňaz pracujúci s ľuďmi na okraji spoločnosti, povedal:

    „Raz som cestoval s partiou svojich priateľov. Cestou sa mi pokazil štartér a auto bolo treba niekoľkokrát roztláčať. Keď sme prišli do cieľa, po chvíli pribehol jeden z mojich priateľov, spolužiak Pavol, so štartérom. Potešil som sa. Keď som sa však opýtal, kde štartér zohnal, už z výrazu tváre som pochopil, že Pavol ho niekomu ukradol. Keď je ukradnutý, taký nechcem!’ ,Marián, neblázni!’ začali ho prehovárať i ostatní. ,Keď ho priniesol, tak si ho už vezmi, nebude predsa riskovať, keď ho bude niekomu vracať.’ ,Nie, nechcem!’ Tak nech si s ním urobí kto chce, čo chce!’ zlostne zakončil Pavol a urazene položil štartér na zem.      
            Na túto situáciu som skoro zabudol. Po rokoch za mnou prišla jedna žena, ktorá sa predstavila ako sestra môjho spolužiaka Pavla. ,Ako sa má Pavol?’ opýtal som sa. ,Pavol už nežije, zomrel. Prišla som sa však zaňho poďakovať.’ A vysvetlila mi: ,Viete, dlho bol chorý a uvedomujúc si svoj blízky koniec, často v bolestiach volal: ,On nechcel ten štartér! Predstavte si, on odmietol ten ukradnutý štartér!’ A po čase si dal zavolať kňaza a hoci nikdy nechodil do kostola, vyspovedal sa mu. Krátko nato zomrel.’“
          

     Ľudia si nás všímajú, i keď si pritom niekedy ťukajú na čelo. Raz možno pochopia. Nie je dôležité, že my už pri tom nie sme.

 

(prevzaté z: horcicnezrnko.sk, foto: o. M. Kuffa, zdroj -net-)

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf

O mužovi a motýľovi

Muž našiel kuklu motýľa. Vzal ju domov a rozhodol sa, že ju bude pozorovať. V jedno ráno sa na kukle objavil malý otvor. Muž si sadol ku kukle a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako sa trápi a snaží sa prestrčiť svoje telo cez tento maličký otvor. Po niekoľkých hodinách to motýľ vzdal, pretože nemohol ísť ďalej.

Muža to veľmi dojalo a preto sa rozhodol, že motýľu pomôže.  Chytil do ruky nožnice a rozstrihol zvyšnú časť kukly. Motýľ sa teraz veľmi ľahko vytiahol z kukly, ale jeho telo bolo ešte slabé a krídla nemal dobre vyvinuté.

Muž aj ďalej pozoroval motýľa a očakával, že krídla sa každú minútu rozprestrú a zväčšia dostatočne na to, aby podporili jeho telo. No nič sa nestalo! Pravda bola, že motýľ strávil zvyšok svojho života iba plazením sa okolo a nikdy nebol schopný lietať.

Čomu muž vo svojej dobrote a zanietenosti nerozumel bolo, že malý otvor v kukle a ťažkosti motýľa prestrčiť sa cez tento otvor bol spôsob, akým sa mu do tela a do krídel dostáva tekutina a sila, vďaka ktorej by bol raz schopný lietať.

Niekedy sú aj naše prekážky presne to, čo v našom živote potrebujeme. Ak by sme v živote nestretli žiadne prekážky, boli by z nás iba nevládne stvorenia. Neboli by sme tak silní, akí sme, keď musíme čeliť ťažkým situáciám a nikdy by sme sa nenaučili lietať.

Všetko zlé je na niečo dobré.

- See more at: http://projektzivot.org/pribeh-o-muzovi-a-motylovi/#sthash.nTdo5Xb4.dpuf
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi
O mužovi a motýľovi

 

LIST JEŽIŠKOVI

 

Keď si generálny riaditeľ veľkej obchodnej spoločnosti prečítal odkaz svojej sekretárky, ktorý mu nechala na širokom písacom stole, nevľúdne zašomral: "Naničhodná dievčina! Práve toto popoludnie si musela vybrať a ísť k zubnému technikovi. Človek nemôže dôverovať naozaj nikomu. Aj tá, o ktorej si myslíš, že je vzorom sekretárky, ťa nechá v kaši. Pomyslí si, že musí ísť k zubárovi a úrad nechá tak!"

Riaditeľ bol to popoludnie nevrlý. Očakával list, od ktorého závisela veľká obchodná záležitosť pre jeho spoločnosť. Zatelefonoval vrátnikovi: "Len čo príde popoludňajšia pošta, prineste ju ihneď mne!"
Nemusel dlho čakať. Po niekoľkých minútach mu vrátnik vysypal na stôl celú hŕbu listov. Riaditeľ sa začal v nich prehrabávať. Hľadal veľkú obálku bez udania odosielateľa a bez označenia firmy: to bola tá túžená záležitosť.

Naraz sa mu dostala do rúk dlhá biela obálka, ktorá mala na zadnej strane elegantne vytlačenú adresu jeho podniku a kvalifikáciu odosielateľa: generálny riaditeľ.
"Toto je pekné!" zarazil sa riaditeľ. "Jeden môj list v pošte, ktorá prichádza...?"

Obracajúc nervózne obálku v ruke, tajomstvo sa mu zdalo čoskoro vyriešené: niekto napísal list a použil jeho obálku a teraz mu ju pošta vracia. Na prednej strane obálky bolo totiž napísané: "Betlehemskému dieťaťu - Ježiškovi." Pod touto zvláštnou adresou bolo napísané nejakým horlivým poštovým úradníkom: "List sa vracia pre nedostatočnú adresu."
Riaditeľ nervózne roztrhal obálku: chcel vedieť, kto to bol ten odvážlivec, čo si dovolil použiť jeho riaditeľský papier.

List - išlo o dlhý list - bol napísaný neúhľadným písmom. Na konci listu stál však celkom jasný podpis: Anzelm Degozzi, nazývaný Selmi. Riaditeľ sa trošku zháčil a hneď mu preletelo mysľou, že nemôže predsa trestať svojho synčeka. "Musím ho však naučiť poriadku," myslel si. "Nesmie si za žiadnu cenu posluhovať mojimi riaditeľskými hárkami listu. To je môj osobný papier."

Zvedavosť však pohla riaditeľa  - otca, aby si všimol obsah listu. Začal čítať:


"Milý Ježiško, píšem Ti na papier generálneho riaditeľa, pretože na tomto papieri sa pero šmýka lahodnejšie, a nie ako na papieri od mamy. A potom riaditeľ vždy hovorí, že papier z hlavičkou dáva listu tón a ja doteraz nemám ešte listový papier s mojim menom."

Riaditeľ sa zastavil v čítaní a ihneď rukou stlačil červený gombík na zavolanie sekretárky. V tom si však spomenul, že sekretárka v to popoludnie nie je na úrade, a tak zobral kúsok papiera a napísal naň: 1000 listových papierov s menom Selmi. Áno Selmi má pravdu, a potom sa riaditeľ v duchu uspokojil, keď si pomyslel, že Selmi tak dobre dbá na otcove ponaučenia.

Ponoril sa do čítania listu s väčšou spokojnosťou.
"... Ja som osemročný chlapec a chodím do tretej triedy. Preskočil som jednu triedu, lebo riaditeľ vždy hovorí, že čas nám nikto nemôže požičať, a tak je cennejší ako peniaze. Vraj roky ušetrené za mlada sa nájdu potom. Mama to však pokladá za veľkú hlúposť. Je to vraj tak, ako keď niekto chce postaviť dom vyšší o jedno poschodie a preto šetrí materiálom na základoch."
Riaditeľ sa zastavil, nahnevaný. "Tu ho máš, ja sa snažím uviesť syna na správnu cestu, učím ho, aké sú základné pravidlá úspechu, dal som ho študovať do súkromnej školy, aby sa nestretával s darebákmi, držím pre neho vychovávateľku, čo ho učí angličtinu a uhladené spôsoby chovania sa... a nestačí. Jeho matka mu núti idey. Musím sa rozhodnúť... Keďže nemôžem dať do výchovného ústavu manželku dám do ústavu syna. Do dobrého anglického ústavu."
Nervózne si naznačil do notesa: Selmi - výchovný ústav, a pokračoval v čítaní listu.i

"Milý Ježiško: chcel som Ti písať už minulé Vianoce. V jeden večer som sa pýtal mamy, akú známku treba dať na list pre Ježiška s prosbou o darčeky. Ale bol prítomný aj riaditeľ a on povedal, že netreba plniť hlavy detí takými fantáziami, lebo vraj potom sa majú zle pred holou skutočnosťou. A vysvetlil, že darčeky deťom dávajú rodičia a nijaký Ježiško. Mama mi na druhý deň vysvetlila celú vec takto: Ježiško udeľuje na Vianoce darčeky všetkým deťom na svete. Darčeky malé, lebo detí sú milióny. Chudobné deti sa musia uspokojiť s chudobným darčekom od Ježiška. deti bohatých majú pod stromčekom omnoho viac darčekov, lebo sekretárka pred Vianocami povie riaditeľovi: "Pán riaditeľ, dovoľujem si vám pripomenúť, že čoskoro budú Vianoce a bude treba myslieť na darčeky... " A riaditeľ odpovie: "Dobre, dobre, slečna. Postarajte sa ako obyčajne." Potom sekretárka ide po obchodoch a kúpi dar pre manželku riaditeľa, dar pre syna riaditeľa. A mama povie: "kto vie, čo mi tohto roku daruje sekretárka môjho manžela..."

Riaditeľ sa striasol: "Akého hada si to zohrievam na hrudi! Nielenže ničí všetko, čo sa snažím natĺcť do hlavy synovi, ale dokonca sa sarkasticky vyslovuje o mne. Rozumie sa, že dary kupuje sekretárka. Ja mám na pleciach celú fabriku a bolo by hlúpe tratiť čas behajúc po obchodoch. To by moja žena mala vedieť. Ak to nechápe, mala by mať toľko zdvorilosti a byť mi povďačná za kúpené dary."
Vskutku - uznal si to riaditeľ - je pravda, že dary vyberala vždy sekretárka. No, ale čo na tom? Sekretárka ho upozorňuje pred Vianocami, Veľkou nocou, meninami, narodeninami na dary: ale aj keď ich vyberá sekretárka dary dáva on, riaditeľ, lebo on za ne vysolí peniaze.
A čo je vlastne sekretárka? Nie je ona akýsi hovoriaci notes? Keby si miesto sekretárky poslúžil notesom a doňho zapísal jednotlivé slávnosti, aby ho upozornili na darčeky - nebolo by to to isté? No ale nakoniec riaditeľ uznal, že notes a sekretárka nie je tá istá vec.

Dal sa znovu do čítania listu, lebo bol zvedavý, ako jeho manželka rozlúštila hádanku, ako rozoznať darčeky od Ježiška od darčekov rodičov.
"Ja som zostal prekvapený a povedal som, že ak sa veci tak majú, bohatý chlapec nevie nikdy rozoznať, ktoré darčeky prichádzajú od Ježiška a ktoré od sekretárky. Mama sa pustila do smiechu a povedala: "Ak je bohatý chlapec hlupáčik, isteže nepochopí nič. Ak je rozumný, pochopí ihneď ktorý darček je od Ježiška. "Ja som sa pýtal, či na balíčku od Ježíška nie jw náhodou nejaký znak a ona poveda, že nie. "Nie je tam nijaký zvláštny zank: ale sa to vie, lebo dary od sekretárky by sa mohli páčiť všetkým deľom tvojich rokov, kým darček od Ježiška sa páči len tebe samému." Mama to vie veľmi dobre. A vskutku, Na Vianoce som dostal darčeky a ihneď som spoznal, ktoré darčeky boli od Ježiška. Autíčko s pedálmi, elektrický vláčik a stavebnica boli veľmi pekné a boli by sa páčili všetkým deťom, ale sa ohromne páčili mne, boli drevené sánky a pekná štrikovaná čiapka, čo zakrýva uši a je veľmi teplá."

Riaditeľ si rýchle urobil malý záznam do notesa: Sekretárka, darčeky Selmovi minulý rok. "Uvidím, či je pravda, či manželka hovorí pravdu alebo klame." pomyslel si riaditeľ. A čítal ďalej:
"Milý Ježiško, píšem Ti tento list, lebo Ťa chcem poprosiť o jednu vec. Najprv Ti však musím niečo vysvetliť, aby si lepšie pochopil moju žiadosť. ja som veľmi nešťastný chlapec, lebo mám nešťastie byť bohatý, ako hovorí mama a teda nemôžem mať nijakú vec, ktorá by sa mi páčila. Páčilo by sa mi ísť do školy, kde chodia ostatní chlapci, ktorí, len čo vyjdú do školy veselo sa naháňajú, hádžu sa snehovými guľami, môžu si kúpiť za rohom ulice pečené gaštany alebo americké oriešky. Ja, len čo sa skončí škola, už ma čaká šofér so slečnou Šťukou a musím nasadnúť do auta a odísť domov.
Slečna Šťuka sa tak nevolá: bola to mama, čo ju tak pokrstila. Jej meno je Alžbeta, je rodená Angličanka, pomáha mi robiť úlohy, učí ma angličtinu a učí ma správať sa ako anglický gentleman. Je veľmi chudá ako klinec a preto ju voláme Šťuka. Nikdy sa neusmeje a chce, aby som jej povedal po anglicky všetko, čo robím a vždy aj s dajakým protikladom. Keď sa napríklad obúvam, musím povedať: tejto chvíli si obúvam čierne topánky. Moje topánky sú čierne, ale sneh je biely. Keď raňajkujem, musím povedať: V tejto chvíli pijem čokoládu. Čokoláda je teplá, ale plazy sú zvieratá so studenou krvou.
Táto slečna Šťuka ma nenechá nikdy na pokoji. A potom je tu učiteľka, čo ma učí hrať na klavíri, je tu inštruktor, čo ma učí jazdiť na koni. A potom je tu guvernantka, ďalej kuchárka, dve služobné, šofér a záhradník. Okrem toho každé dva -tri dni riaditeľ privedie do domu niekoľko pánov, ktorí cez obed diskutujú o financiách, burze, obchodoch a iných sprostostiach. V krátkosti celý čas je dom plný ľudí a mne by sa tak páčilo byť samému s mamou.
Zriedkakedy, keď slečna Šťuka a ostatní sú preč, ja a mama sa veľmi krásne zabávame. Beháme, naháňame sa, robíme kotrmelce a niečo aj rozbijeme. Ale najkrajšia vec je olovrant na taliansky spôsob. Vtedy si pochutíme na saláme, mortadele (zvláštna bolonská saláma), pečených gaštanoch, syroch, jeden taký troška zelenkastý, ktorý posmrdkáva zvláštnou vôňou. Jeme rukami a všetko zapíjame červeným vínom, až ném po ňom ostávajú červené fúzy na ústach. Počas jedenia mama napodobňuje slečnu Šťuku: "Čo robíš v tej chvíli?" A ja odpovedám: "Prstom si naberám marmeládu zo sliviek a oblizujem ju. Nádoba na marmeládu je okrúhla, ale žirafa je zviera s vysokým krkom."
Keby sa o týchto veciach dozvedel riaditeľ, kto vie, čo by si myslel. Riaditeľ je dobrý človek, ale isté veci nevie pochopiť. Riaditeľ je veľmi starý a mama veľmi mladá. A keď môže zo seba zhodiť všetky tie ozdoby a šperky, zdá sa mladá slečna."

Riaditeľ pozdvihol hlavu a skoro mu vypovedal dych od prekvapenia, ba povedzme úprimne, od rozhorčenia. "Ja že som starý?" pýtal sa sám seba. "Môže byť starý muž, čo má štyridsaťdva rokov?... Rozumie sa, že že ona sa zdá mladá. Nájde všetko pripravené, nemusí na nič myslieť, o nič sa nezaujíma. Keby mala na pleciach moju zodpovednosť, veci by sa zaiste zmenili."
V duchu však musel uznať, že manželka má iba tridsať rokov, a je preto mladá. No, ale čo to chcel Selmi od Ježiška?
"Milý Ježiško, teraz, keď už vieš všetko o mne, počuj moju prosbu. Neunúvaj sa s vianočným darom. Ba, keď mi dáš adresu, pošlem ti na ňu všetky dary, čo prídu od slečny sekretárky. Chcem od teba tento zvláštny dar. Riaditeľ už dlhšie hovorí, že musí ísť do zahraničia po obchodné záležitosti. Prosím Ťa, presvedčí ho, aby odcestoval ihneď. Tak zatvoríme dom a ja a mama odídeme do Montemoro. Mama tam má svoj domček. Vedľa domu je pekný lesík. Ja som tam už bol s mamičkou pred rokmi, keď ma trápil zlý kašeľ. Bolo to nádherné. Tak by som sa mohol sánkovať na sánkach, čo si mi poslal minulé Vianoce. Urob to, Ježiško, prosím Ťa! Aj mama potrebuje trochu sa zabaviť. Je taká smutná. Tam sa bude môcť vyrozprávať so svojimi priateľkami z detstva. Už si značí ich mená do notesa.
Nechaj nás odísť len nás dvoch. Riaditeľ myslí len na svoje obchody, dokonca o nich aj sníva. A tak aj cez noc sa občas prebudí a hovorí do strojčeka, čo registruje jeho slová na pásku. Jeden raz mu mama povedala, že prečo si nezoberie aj jednu nočnú sekretárku.
Prosím Ťa, zariaď veci tak, aby slečna Šťuka odišla ihneď na prázdniny do Anglicka a vrátila sa až v januári. Ba, zadrž ju tam aj trochu dlhšie. Viem, bude to ťažké presvedčiť riaditeľa, lebo on keď niečo určí, tak z toho nepopustí ani pred nebeským Pánom. Riaditeľ ..."

"Prestaň už s tým riaditeľom!" zakričal prezident a treskol rukou o stôl. "Koniec koncov som tvoj otec!..."
"Čo hovoríte?"
zakoktala prestrašená sekretárka, čo strčila v tej chvíli hlavu do dverí.
"Nič, nič!" zamrmlal riaditeľ a strčil list do tašky.
"Musíte mi odpustiť pán riaditeľ, ale zub ma veľmi bolel a bolo to do zbláznenia."
Dobre, dobre, urobili ste veľmi dobre." odsekol riaditeľ.
"Chcete, aby som vám roztriedila poštu?"
"Nie, nie, urobím to sám."

Sekretárka sa obrátila k dverám. Po niekoľkých krokoch sa sa však obrátila.
"Pán riaditeľ, dovoľujem si vás upozorniť, že dnes je 15. januára. Čoskoro sú narodeniny pani manželky."
"Ach, ďakujem!"

"Tak predsa len tá moja manželka mala pravdu... Znova som zabudol..." - pomyslel si riaditeľ už s pokornejším priznaním si svojej neschopnosti zapamätať si čo i len jediný dátum - dátum jej narodenín.

"Zaujímavé" - pokračoval v premýšľaní, "kedysi som si pamätal nielen jej narodeniny ale aj narodeniny svojich priateľov... Kedysi som bol známy tým, že som nezabudol na narodeniny žiadneho priateľa a každému vymyslel originálny darček. Teraz si pamätám..." zastavil sa v premýšľaní, lebo si s hrôzou nemohol spomenúť na nič ohľadom priateľov... Už dávno sa s nimi nestretol, hoci bývajú blízko... Koľko krát sa musel vyhovoriť na neodkladné pracovné povinnosti. Postupne sa prestali ozývať... "Vytratili sa z môjho života... Ani som si to v tom kolobehu práce neuvedomil..."

Rýchlo vstal, narýchlo zobral peňaženku a vybral sa do najbližšieho obchodu s darčekami. Pri vchode ho čakal šofér, no pokynul mu rukou, že môže ísť domov. Dnes pôjde pešo. Prekvapený výraz v tvári šoféra si už riaditeľ nevšimol. Ponáhľal sa, mal iba hodinu čas na to, aby vymyslel originálny darček pre svoju manželku... Zaspomínal si na mladé časy a  rozbehol sa po obchodoch v meste hľadať, čo potreboval. Pár minút pred tým, ako mala manželka prísť z práce už bežal s pár nakúpenými darčekmi v rukách cez cestu tak naplnený radosťou až to v ňom vrelo... "Určite sa jej budú páčiť... Predsa len som si na niečo spomenul..." - prebleslo mu v hlave, "Nikto iný o tom nevie, že vždy mala rada a má rada..." - no piskot bŕzd blížiaceho auta mu už nedovolil dokončiť myšlienku. V tej radosti si nevšimol ponáhľajúci sa mercedes, ktorý doň v plnej rýchlosti narazil a aj s darčekmi v rukách odhodil niekoľko metrov na kraj cesty priamo pred jeho vlastný dom.

"To nie, nie dnes, nie teraz, Bože!" - bolo jediné, čo mu prebleslo hlavou pri náraze... Potom si už nič nepamätal. Zobudil sa až na lôžku v nemocnici, ako vedľa neho sedí ustarostená manželka a jeho syn, ktorého list čítal v práci...

"Otvoril oči, mami! Riaditeľ otvoril oči!" - zašvitoril svojim hláskom jeho syn. "Och, nie, zas ten riaditeľ!" - pomyslel si riaditeľ ale hrešiť syna nemohol, nevládal otvoriť ústa. "Žiadny riaditeľ, Michal, veď je to tvoj otec..." - poznamenala s nežnosťou ale aj s radosťou v hlase manželka a nežne ako dávno pred rokmi pohladila riaditeľovu tvár. Maličký sa k nej pridal a so širokým úsmevom aj on pohladil riaditeľa po tvári... To už riaditeľ nevydržal a keďže nemohol zo seba vydať ani hláska, všetka radosť i ľútosť nad tými rokmi bez citu a nevšímavosti sa vyliali na jeho tvár v slzách, ktoré pomaly stekali po jeho lícach. Malý Michal ich utieral svojimi rúčkami... "Mami, ocko plače?" - zvedavo sa pozrel na mamu. "Áno, našiel čo stratil - to, čo kedysi dávno mal, opäť sa vrátil..." - odpovedala s láskou v očiach, ktorými hľadela znovu zaľúbene do očí riaditeľa a pokračovala: "Spomenul si na to, čo nikto iný nevedel... Ani jeho sekretárka... Svedčia o tom darčeky, ktoré som našla okolo neho rozhodené pred naším domom, keď som sa vracala z práce o niekoľko minút skôr ako obyčajne a na vlastné oči videla nehodu ale aj jeho rozžiarenú tvár, s ktorou utekal cez cestu..." A dodala pohladiac ho znova po tvári: "Boh vyslyšal moju i Michalovu modlitbu... Vitaj späť z dlhej cesty, milovaný... "

(zdroj: -int- foto: -int-)

Uhol pohľadu

 



Otec jednej veľmi bohatej rodiny zobral raz svojho syna na vidiek s úmyslom ukázať mu ,v akej biede niektorí ľudia žijú. Pár dní a nocí strávili na istom malom hospodárstve ,ktoré vlastnila pomerne chudobná rodina. Keď sa vracali domov ,otec sa syna pýta ,ako sa mu výlet páčil."To bolo úžasné, ocko!" "Videl si v akej biede tí ľudia žijú?", hovorí otec. "Videl." "Tak mi povedz, čomu si sa na tomto výlete naučil?"

A syn mu nato odvetil:"Videl som, že my máme jedného psa a oni štyroch. My máme bazén do polovice záhrady a oni potok ,čo nikde nekončí. My sme si kúpili do záhrady lampáše a im v noci svietia hviezdy. Naša veranda siaha až po prednú záhradku a im patrí celý horizont. My žijeme na malom pozemku a oni majú polia ,ktorým nedovidíš konca. My máme sluhov ,čo nás obsluhujú ,ale oni slúžia druhým. My si svoje potraviny kupujeme ,kým oni si pestujú svoje vlastné. Náš pozemok je obohnaný ochranným múrom ,ich chránia priatelia. "Otca to načisto umlčalo.A potom syn dodal: "Ocko ,ďakujem ti ,že si mi ukázal ,akí sme biedni.

"No nie je to úžasné ,keď sa človek dokáže pozrieť na veci z nadhľadu? To nás potom núti zamýšľať sa nad tým ,čo by sa stalo ,keby sme dokázali byť vďační za to čo máme a nerobili si starosti kvôli tomu ,čo nemáme. Vážme si čo máme a zvlášť svojich priateľov!

(Kalcho)

(zdroj: -int- )

VYTRVALOSŤ
 
 
Bola raz jedna skupina žabiek, ktoré sa chceli pretekať. Chceli sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky.

Súťaž sa začala…

Z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať až na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili: „Ó, to je príliš namáhavé… Nikdy sa im to nepodarí!“ Alebo: „To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!“

Žabky začali zaostávať… S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala stále hore a hore…

Diváci kričali: „Je to príliš únavné! Nikto sa tak vysoko nedostane!“ Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa nazad…

Len tá jedna sa šplhala vytrvalo ďalej… Nezadalo sa, že to chce vzdať…

Nakoniec to každý vzdal, okrem tej jednej žabky, ktorá sa sama a s obrovským úsilím vyštverala až na vrchol veže!

Ostatné žabky, ale aj diváci, chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné. Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol.

Vtedy vysvitlo, že víťazná žabka je hluchá!

Nikdy nepočúvaj tých ľudí, ktorí sú negatívni a pesimistickí, lebo Tí kradnú najkrajšie túžby a sny, ktoré nosíš vo svojej duši! Vždy mysli na silu slov, lebo všetko čo počuješ alebo čítaš vplýva na tvoje činy! Takže: Buď vždy optimista!
(-int)
 

 

Mladý Boh

 

Bol raz jeden malý chlapec, ktorý sa chcel stoj čo stoj stretnúť s Bohom.Vedel však, že k miestu kde Boh býva vedie dlhá cesta.A tak si v jeden deň zbalil do svojho ruksaku 4 Horalky a 4 pomarančové džúsya vyrazil na cestu.Keď obišiel zhruba tretí blok panelákov stretol starého muža.Sedel v parku a kŕmil holuby.

 

 

Chlapec si prisadol k nemu a otvoril svoj ruksak.Premýšľal, že by si mohol dať jeden džús, ale zrazu si všimol, že starý muž vyzerá hladný.A tak mu ponúkol Horalku. Starý muž ju vďačne prijal a usmial sa naňho.Jeho úsmev bol taký úžasný, že chlapec ho chcel uvidieť znova a tak ho ponúkol aj džúsom.Opäť sa naňho usmial. Chlapec bol unesený.Sedeli takto celé popoludnie jediac a usmievajúc sa, ale nepovedali si ani slovo.A keď sa začalo stmievať, chlapec si uvedomil, že mama sa už oňho isto začína báť a chcel sa vrátiť domov.Ale skôr akoby odišiel na viac ako pár krokov,otočil sa, rozbehol sa späť k starému mužovi a pobozkal ho.Starý muž sa naňho usmial tak ako dovtedy ani raz.Keď chlapec o krátku chvíľu otvoril dvere bytu, kde býval, mama bola prekvapená z výrazu radosti, ktorý sa zračil na jeho tvári.Spýtala sa svojho syna: „Čo si dnes robil, že ťa to tak potešilo?“Chlapec odpovedal: „Obedoval som s Bohom“.Skôr ako by mama mohla niečo odpovedať  dodal:„A vieš čo ? Má ten najkrajší úsmev aký som kedy videl !“ Onedlho sa starý muž, tiež žiariac radosťou, vrátil domov.Jeho syn zarazený výrazom pokoja, ktorý videl na jeho tvári sa spýtal:„Otec, čo si dnes robil, že si taký šťastný?“Odpovedal: „Jedol som v parku Horalky s Bohom.“A skôr akoby sa syn na niečo spytoval dodal : „A vieš čo, vyzerá oveľa mladšie ako som čakal.“

(prevzaté z: o. TOMÁŠ MUSZKA )

LÁSKA A MANŽELSTVO

 

 

" Čo je to láska?", spýtal sa študent učiteľa.
Učiteľ odpovedal: " Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otáz
ku, choď na pole s obilím, vyber si pre teba najkrajší a najväčší klások pšenice a vráť sa späť.
Ale podmienka je, že cez pole môžeš prejsť iba j
eden krát, nemôžeš sa vrátiť späť na jeho začiatok."

Študent išiel na pole, prešiel prvý rad, uvidel krásny veľký klások, ale povedal si: " Pôjdem ďalej, možno nájdem ešte krajší."

Išiel ďalej, uvidel ďalší krásny klások a opäť si povedal: "Ďalej možno nájdem ešte krajší a lepší."

Keď prešiel viac než polovicu poľa, začal si uvedomovať, že klásky obilia nie sú také veľké, ako boli tamtie, ktoré videl na začiatku.
Uvedomil si, že premárnil šancu si ich vziať a veľmi to ľutoval.
Keď prešiel celé pole, vrátil sa za učiteľom s prázdnymi rukami.

Učiteľ mu povedal: " Toto je láska. Človek stále hľadá niečo lepšie, a až keď je neskoro, zistí, že to čo hľadal je nenávratne preč."

" A čo je potom manželstvo?", spýtal sa študent.
Učiteľ odpovedal: " Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otázku, choď zno
va na pole s obilím, vyber si pre teba najväčší a najkrajší klások a vráť sa späť.
Ale podmienka je, že cez pole môžeš prejsť iba
jeden krát a nemôžeš sa vrátiť späť na jeho začiatok.

Študent išiel na pole s obilím, ale tentokrát sa rozhodol, že si bude dávať pozor, aby nezopakoval predchádzajúcu chybu.

Keď prišiel do stredu poľa, vzal si jeden primeraný klások pšenice, a s pocitom uspokojenia sa vrátil za učiteľom.

Učiteľ mu povedal: " Tentokrát si priniesol to, čo som chcel. Moja odpoveď na tvoju otázku znie:
" Manželstvo je, keď v tom čo si vyberieš vidíš len to najkrajšie, a zároveň veríš, že je to to najlepšie čo si v živote získal."

 

(zdroj: - int-/ foto: -int-)

 

PREČO NIE?


Častokrát sa pýtame Boha, alebo seba... „Prečo ja?“ „Prečo sa mi to zase stalo?“ „Prečo mám to čo nechcem?“ „Prečo sa mi stále nedarí?“ „Prečo...?“...  
Zas a znova ....PREČO???? WHY???

Z týchto otázok a  z mnohých myšlienkových pochodov, ktoré sa odohrávajú vo vnútri človeka, sme častokrát znechutení, až zničení...dostávame sa do štádia kedy nevidíme nádej... Nádej...
Pesimizmus a znechutenie šírime vôkol seba ako nejaký vírus...
Zlý, veľmi zlý je takýto postoj...!!! Diabol nás má už vo svojej hrsti...Preč...preč s takýmito myšlienkami..

Namiesto otázky PREČO...povedz „PREČO NIE?“ 

Nepýtaj sa Boha: „Prečo ja?“ ale povedz : „Prečo, nie“....takýmto spôsobom chceme plniť Boží plán a nie vzpierať sa mu...Takýmto odpovedaním získavame Nádej, Silu a hlavne takýmto spôsobom sme dali svoje „ÁNO“ pre Boží plán v našom živote... 

Si pripravený odpovedať Bohu: „Prečo nie“? 

Ja ÁNO...tak Pane....

„Prečo nie“...

Ľudskosť je dar.

 

Šla som po ulici, keď ma oslovila poriadne špinavá a zanedbaná bezdomovkyňa, ktorá ma požiadala o pár korún na večeru.
Vybrala som svoju peňaženku, vytiahla 5 eur a spýtala som sa:

- Keď Vám dám tieto peniaze, nekúpite si za ne víno namiesto večere?
- Nie, prestala som piť už pred niekoľkými rokmi, - povedala mi bezdomovkyňa.

- Nepoužijete ich na nákupy namiesto toho, aby ste si zabezpečila jedlo? - spýtala som sa.
- Nie, žijem v krabici pri kontajneri, načo by mi boli šaty a svoj čas potrebujem na to, aby som zostala nažive, - odpovedala.

- A nepoužijete ich ani v kaderníctve, hoci by sa vám to fakt zišlo? - spýtala som sa.
- Ste blázon! - odpovedala bezdomovkyňa. - Moje vlasy neboli upravené už 20 rokov.

- Dobre, - povedala som. - Nedám vám tie peniaze a namiesto toho vás s manželom prijmeme dnes na večeru. Bezdomovkyňa bola v šoku.
- A nebude sa váš manžel na vás za to hnevať? Ja viem, že som špinavá a asi odporne zapácham.
Povedala som:  
- To je v poriadku. Je dôležité, aby videl, ako vyzerá žena po tom, čo sa vzdá 
nakupovania, kaderníka a vína.
 

 

Ľudskosť je dar. Škoda, že tak málo oň prosíme.... 

(zdroj, - int-)

 

 

Milé mamičky, ženy!

 

Keď Pán Boh stvoril svet, zamyslel sa a zistil, že na zemi chýba človek. Zobral preto hlinu, sformoval z nej muža a vdýchol mu život.

 

Znie to trochu paradoxne, keď oslavujeme Vás ženy a ja hovorím v úvode najprv o mužovi. Robím to úmyselne, aby ešte viac vyniki atribúty, ktoré ženu zdobia.

 

Biblické ponímanie stvorenia ženy iste u mocní to, čo jej právom patrí. Dovoľte mi teda povedať pár slov podobenstvách:

 

Potom sa zamyslel Boh ešte raz a povedal:

 

Som si vedomý, že sám muž nie je schopný zaľudniť svet. Spojil preto oblosť mesiaca, chvenie trávy, štíhlosť prúta, vôňu kvetov, prítulnosť a veselosť slnečného lúča, slzy rosy, jemnosť párenia, plachosť vtáčaťa, sladkosť medu, hrkútanie hrdličky, ale i márnivosť páva a všetky tieto vlastnopsti vložil do bytsoti zvanej žena.

 

Mié mamičky, ako ste počuli je veľa krásnych prirovnaní, ktoré hovoria o tom, prečo sú ženy ženami, matky matkami.

 

Prívlastky pracovitá, kamarátska, starostlivá, trpezlivá, obetavá, láskavá, milujúca, odpúšťajúca a oddaná však nepatria len mamičkám, ale všetkým ženám. Také ste v očiach vaších detí a verím, že aj v očiach všetkých mužov či manželov.

(zdroj: - int- foto: - int-)

 

Mama vidím prekvapenie v tvojich očiach a krásny úsmev , ktorý z nich vyžaruje. Vlastne až teraz si si uvedomila, že už nie som ten malý chlapec s rozbitými kolenami. Mami, pamätáš? Je to už dávno, keď som otvoril oči a pozrel sa na svet,... bol biely a strašne veľký. Mami, dnes som už dospelý a svet je už krásny a farebný. Pozerám sa naň aj na Teba. Vlastne si sa vôbec nezmenila, si stále tou mamičkou, ako prvýkrát. Azda ti pribudlo len pár vrások, mozole na dlaniach a jeden dospelý syn. No dnes si tu so mnou. Pamätáš mami, keď si ma priniesla domov v bielej perinke? Pamätáš sa na autíčko, s ktorým som sa tak rád hral? Pamätáš sa na moje prvé topánočky? A na môj prvý krok? Vidím ešte dnes krásny úsmev, ktorý vyčarilo na tvojej tvári moje prvé slovo: MAMA.

 

    A potom jedno ráno si mi dala do ruky lízanku, na chrbát zavesila tašku a kráčali sme spolu do školy. Tešil som sa dovtedy, kým ma od teba neodtrhli, nechápal som to a chcel som tomu rozumieť. Priniesol som prvú jednotku, mami, ako je to dávno? Sú to sekundy, hodiny, mesiace a roky plynúceho času. Toho času, v ktorom som sa učil žiť.

 

    Mami, s tebou som prežil aj bolesť, pri tom všetkom a smutnom vidím teba, mami, ty plačeš? Neplač, teš sa , som tu, som mladý a som aj starý. Mladý na to, aby som vedel, čo je život, starý na to, aby som sa pohral so svojím autíčkom.

 

    Hovoríš mi stále, čo je život. Krásna lúka plná kvetov, slnko zohrievajúce svet, ľudia, ktorých každodenne stretávam... Ty - s krásnym úsmevom, otec - s prísnou tvárou, sestrička - naše malé slniečko. Život, to je obrovský strom, pod ktorým si môžu oddýchnuť všetci ľudia.

 

    Mami, mám ťa veľmi rád a chcem ti v tento krásny deň, povedať to slovo, ďakujem. Ďakujem za cestu k životu, po ktorej si ma učila kráčať. Ďakujem za pohladenie tvojou rukou. Ďakujem za prebdené noci, v ktorých si spolu so mnou prežívala bolesť. Ďakujem....Mami, za všetko, ďakujem, za to, čo bolo, i za to, čo príde.

(zdroj: - int-)

 

MAMA, MAMIČKA, MAMINKA, MAMI...

 

    Mamička, je také slovo, kratučké, milé, láskavé. Slovo, ktoré sa každé batoľa naučí vysloviť ako prvé. Je ospievané v poézii, zhmotnené v umení a navždy zachované v každom srdci – matka, mama - to je láska sama, prevtelená do ženy, je to láska, ktorá nás sprevádza celým životom. Je nevýslovne trpezlivá, chápavá, milá a obetavá. Naša mama, ktorá nám ofúkava naše boliestky, ktorá sa teší z našich úspechov, ktorá sa trápi pre naše starosti a to aj dnes, keď sme už dávno vyrástli z detských dupačiek... Mamička - pracovitá, kamarátska, starostlivá, trpezlivá, obetavá, láskavá, milujúca, odpúšťajúca, oddaná...

    Pri slove - mama si každý z nás predstaví svoju matku. Milú a dobrotivú, ktorá bdela pri našej postieľke, keď sme ochoreli, ktorá sa tešila z našich prvých krôčikov a ofúkala kolienko, keď sme spadli, ktorá pritúlila, zovrela v náručí, plakala s nami, keď sme už dospeli a bolo nám ťažko. Bola a je to mama, ktorá vedela a vie dať slovám najkrajšiu a najláskavejšie podobu. A je to tá istá mama, ktorej slová sme toľkokrát nevzali vážne a potom sme ju s ľútosťou prosili o odpustenie.

    

    Deň matiek je príležitosťou poďakovať za všetku tú vrelú lásku, za nehu a starostlivosť, ktorou každá matka zahrňuje svoje deti, za opateru a nekonečnú trpezlivosť a obetavosť. Poďakovať za každú rozprávku, ktorou ste obohatili a obzvláštnili detskú dušu. Za každú pieseň, zaspievanú s láskou nad kolískou. Za každý bozk na dobrú noc a za každé ráno a každý deň s mamou. Za strach o dieťa, keď sa zmietalo v horúčke, za každé slovo, ktoré ste svoje dieťa naučili. I za to, že svoje deti učíte viere a láske, že každý deň im odovzdávate kus seba. Za to, že držíte nad nimi ochranné ruky, keď kráčajú životom. Aj za to, že keď z tej správnej cesty niekedy vybočia, pomáhate im znova nájsť správny smer. Tiež za to, že stojíte pri nich v dobrom aj v zlom a že Vaše láskavé oči neochvejne sledujú každý ich krok.

    Milan Rúfus vo svojej Modlitbe za rodičov v závere hovorí - ... veď dve rúčky od Teba máme, dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame. Nuž každému dieťaťu želám za každú mamu, aby ich rúčky nikdy nezostali prázdne, aby sa Vás mohli celý život držať obidvomi, lebo je to naozaj tak, že matkine ruky sú nikým a ničím nenahraditeľné.

(prevz. - int- , foto: -int-)


 

DOBRO  A  ZLO

 

Raz sa na pláži stretlo Dobro a Zlo.

"Poďme sa okúpať do mora" povedali si.

A tak sa vyzliekli a šantili v mori.

O malú chvíľu sa Zlo vrátilo na breh, oblieklo si šaty Dobra a vyšlo do sveta.

Keď Dobro vyšlo z vody, svoje oblečenie nenašlo. 

Veľmi sa hanbilo, že je náhé, tak si oblieklo šaty Zla a vyšlo do sveta.

 (K. Gibran)

Ešte dnes sa ľudia skrývajú za maskami.

A preto sa dobre pozeraj.

Nestačí vidieť krásnu tvár, pekné šaty a súdiŤ človeka podľa nich.

Dôležité je rozpoznávať dobro z pohľadu, lebo oblečenie ťa môže dokonale pomýliť...

 

 

 

(zdroj foto:http://photo.vivo.sk/jpeg/421/16760/_n/d428d2/Protiklady-jesene )

 

BYŤ ŽENOU

 

Malý chlapec sa spýtal mamy:
„Prečo plačeš?"
„Pretože som žena," povedala mu.
„Nerozumiem!" povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
...„A nikdy ani neporozumieš."
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
„Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?"
„Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.

Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
„Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??"
Boh odpovedal:
„Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.

Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesli váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.

Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie,
ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.

Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.

Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy,
ak ju jej dieťa hlboko ranilo.

Dal som jej SILU prijať svojho manžela napriek jeho chybám
a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.

Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.

A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla. Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena!

Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy.
Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.

Zdroj/autor : neznámy

 

UROBME KROK VYŠŠIE

Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, ktorý mal starého somára. Somár jeden deň padol do studne. Chudák celé hodiny zúfalo plakal a dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec sa rozhodol, že somár je už aj tak starý a studňu chcel aj tak zakopať a tak nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením ako ho dostať von...


Zavolal na pomoc susedov aby mu pomohli. Každý sa chopil lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár pochopil, čo sa deje a začal hrozne nariekať. Na prekvapenie každého sa po nejakom čase ukľudnil. Po niekoľkých lopatách nahádzanej hliny dedko nakukol do studne. Prekvapene videl, že somár po každej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa zo seba hlinu a vždy ju zadupe pod seba a tak sa dostáva vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a dostaval sa vždy vyššie. Každý sa len udivene pozeral keď somár vykročil zo studne a šťastne odkráčal.

Život na nás bude vždy hádzať rôzne smeti a hlinu. Trik ako sa dostať zo studne je, zo všetkého sa otriasť a urobiť krok hore. Každý problém je len určitá možnosť/príležitosť urobiť krok ďalej. Z každého problému je nejaké východisko, kým to nevzdáš a nezastavíš sa.

Otrasme sa a urobme krok vyššie!


 

 

 

 

 

(prevz. int.)


ĽÚBOSTNÝ LIST

 

 

Raz na narodeniny dostala princezná od svojho snúbenca ťažký nezvyčajný balíček okrúhleho tvaru.

Celá netrpezlivá ho zvedavo otvorila a našla... kanónovú guľu. Sklamaná a rozzúrená prudko hodila čiernu bronzovú guľu o zem.

Vonkajší obal gule sa nárazom otvoril a v ňom sa objavila menšia strieborná guľka. Princezná ju rýchlo zdvihla. Ako ju tak ohmatávala, strieborná guľka sa zrazu otvorila a objavilo sa zlaté puzdro.
Ľahulinko ho otvorila. Z jemného čierneho zamatu zažiaril nádherný prsteň bohato posiaty osl¬nivými briliantmi, osadený ako koruna dvoch jednoduchých slov: MILUJEM ŤA.

Mnoho ľudí si myslí: Biblia ma nepriťahuje. Je v nej mnoho chladných a nezrozumiteľných stránok. Kto sa však odváži pozornosťou prelomiť prvý „obal", v modlitbe vždy objaví nové prekvapujúce krásy. A nadovšetko ho zasiahne jasnosť božieho posolstva vrytého do Biblie: BOH ŤA MILUJE.

Bruno Ferrero

...VTEDY SÚ VIANOCE...

VIANOCE

01.01.2013 17:45
  Keď sa ráno zobudíš s prianím milovať Boha a s Bohom aj  bratov – v ten deň sú Vianoce. Keď v sebe zbadáš vnútorný popud podať ruku tomu, kto ťa urazil, toto vnuknutie sú Vianoce. Keď v chráme, doma, na pracovisku Ťa to núti zamyslieť sa nad tým, ako sa chováš k Bohu, k svojej rodine a k iným, vtedy sú Vianoce. Keď sa stretneš s človekom, ktorému je treba pomôcť a ty to urobíš, vtedy sú Vianoce. Keď vychovávaš svoje deti, aby sa vedeli zrieknuť zbytočných a drahých hračiek, aby ste potom mohli pomáhať tým, torí sú v núdzi, tento váš postoj...

 

Vianočný hymnus na lásku

(1 Kor. 13,–8)

 

Keby som svoj dom perfektne ozdobila svetelnými retiazkami, jedľovými vetvičkami a cvendžiacimi zvončekmi, ale nemala lásku ku svojej rodine, nie som nič viac, než aranžérka.

Keby som sa lopotila v kuchyni, napiekla kilá vianočných koláčov, navarila labužnícke pokrmy a pripravila vzorovo prestretý stôl, ale nemala lásku ku svojej rodine, nie som nič viac, než kuchárka.

Keby som pomáhala variť polievku pre bezdomovcov, spievala koledy v domove pre seniorov a všetok svoj majetok darovala pre dobročinnosť, ale nemala lásku ku svojej rodine, nič by mi to neosožilo.

Keby som ovešala vianočný stromček trblietajúcimi guľami a vianočnými hviezdami, zúčastnila sa veľkolepých slávností, spievala sóla v chrámovom zbore, ale zabudla na Ježiša, potom som nepochopila, čo sú Vianoce.

Láska preruší pečenie, aby mohla vziať dieťa do náručia.

Láska zanechá zdobenie a pobozká manžela.

Láska je priateľská a trpezlivá napriek chvatu a stresu.

Láska druhým nezávidí ich dom so vzácnymi vianočnými porcelánovými servismi a nádhernými obrusmi.

Láska neokrikuje deti, ale je vďačná za to, že sú.

Láska nedáva iba tým, od ktorých môže niečo očakávať, ale rada obdaruje práve tých, ktorí to nemôžu odplatiť.

Láska všetko vydrží, všetkému verí, vždy dúfa, všetko znáša.

Láska nikdy neprestáva.

 

 

Nebojme sa snívať svoje sny, Boh je mocný.
 
    Na jednom kopci v lese boli tri stromy. Navzájom diskutovali o svojich nádejach a snoch. Prvý strom povedal: "Mojim snom a prianím
je stať sa truhlou pokladu. Tak by som mohol byť naplnený zlatom, striebrom a vzácnymi drahokamami. Bol by som nádherne skrášlený
dekoratívnou rezbou, takže každý by videl tú nádheru."
    Potom druhý strom povedal: "Raz budem mocnou loďou. Budem prevážať kráľa a kráľovné cez vody a plaviť sa po celom svete. Každý sa
bude cítiť so mnou bezpečne, pretože sila trupu lode bude mohutná."
    Nakoniec tretí strom povedal: "Ja chcem vyrásť a byť najvyšší a najsilnejší strom v lese, takže ľudia ma budú vidieť na vrchole kopca a
pohliadnu hore k mojim vetvám, ktoré siahajú až k nebu a pomyslia si, ako som svojimi vetvami blízko Boha. Budem najväčším stromom po
celý čas a ľudia si ma budú stále pamätať a pripomínať.
    Po pár rokoch ich modlitieb za uskutočnenie svojich snov, prišla k stromom skupina drevorubačov. Keď jeden drevorubač prišiel k prvému
stromu, povedal: "vyzerá skutočne ako silný strom, myslím, že by som mal možnosť predať drevo tesárom" a začal strom zotínať. Strom bol
šťastný, pretože vedel, že z neho tesár urobí truhlu na poklady. Pri druhom strome drevorubač povedal: "toto je silný strom, mohol by som predať drevo v lodeniciach." Druhý strom bol tiež šťastný, lebo vedel, že je na svojej ceste stať sa mohutnou, kráľovskou loďou. Tretí strom, keď k nemu drevorubači prišli, dostal strach, pretože vedel, že ak ho zotne, jeho sny, byť najväčším stromom, sa už nikdy neuskutočnia. Jeden z drevorubačov povedal: "Nepotrebujem nič zvláštneho zo svojho stromu takže si vezmem tento" a zoťal ho.
    Keď sa prvý strom dostal k tesárom, bola z neho urobený krmelec pre zvieratá. Bol umiestnený do chlieva a naplnený senom i slamou. Toto vôbec nebolo to, čo si prial a za čo sa tak vrúcne modlil. Druhý strom bol rozrezaný a bola z neho vyrobená malá rybárska loďka. Jeho sny, že sa stane mohutnou loďou, prevážajúcou kráľa, tiež skončili. Tretí strom bol rozrezaný na väčšie kusy dreva a položený na pusté miesto v temnote.
Uplynulo viac rokov a stromy už na svoje sny dávno zabudli.
 
    Potom jedného dňa muž a žena prišli do chlieva. Ona porodila a položila dieťa na slamu do krmelca - do jasieľ - , ktoré boli vyrobené z prvého stromu. Strom mohol cítiť dôležitosť tejto udalosti a vedel, že držal najväčší a neprekonaný poklad v celých dejinách ľudstva. O pár rokov neskôr, skupinka mužov vstúpila na rybársku loďku, vyrobenú z druhého stromu. Jeden z nich bol unavený a zaspal. Zatiaľ čo sa plavili na mori, prišla veľká búrka a strom vedel, že nie je tak dosť silný, aby mohol búrke odolať. Muži zobudili spiaceho muža a On vstal a zvolal: "Utíš sa!" a búrka utíchla. Vtedy strom vedel, že niesol Kráľa Kráľov na svojej loďke. A sen sa mu splnil nad jeho očakávania.
Konečne niekto prišiel a vzal tretí strom. Bol nesený mužom cez ulicu, kde sa mu ľudia vysmievali a zosmiešňovali ho. Keď prišli na dané
miesto a zastavili, muž bol pribitý na ten strom a pozdvihnutý k nebu, aby zomrel na vrchole kopca. Keď prišla nedeľa, strom si uvedomil, že bol
dosť silný na to, aby mohol stáť na vrchole kopca a byť tak blízko Boha ako len bolo možné. Ešte stále keď sa ľudia naň pozerajú, dívajú sa hore k nebu a pritom myslia na Boha, pretože Ježiš bol na tomto strome ukrižovaný, aby nás vykúpil.
 
    Nie vždy vieme, aké má Boh s nami úmysly. Často sa ti nezdá, že veci idú podľa tvojich predstáv, ale vedz, že Boh má pre teba plán. Pokiaľ vložíš svoju dôveru na Boha, On ti dá veľké dary. Každý z tých troch stromov získal to, po čom túžil, ibaže nie cestou, ktorú si predstavovali.
 
    Môžeme ale vedieť, že Jeho cesty nie sú naše cesty, ale tie Jeho sú vždy tie najlepšie.
 
(zdroj -int-)

Vďačnosť

VÁŽNE SMUTNÁ LÁSKA

31.08.2012 21:28
  Občas vyberám blogy zo zásuvky.  Napísala som ich pred niekoľkými mesiacmi, či rokmi... Ale potom... ? Keď som ich videla na papieri, mi prešiel po chrbte mráz a niekde v srdci sa mi objavila otázka: „Neublížim, ak dám tento príbeh von? Nemajú ľudia právo, aby si čas „svojich vážne smutných lások“ zoslaných z neba, užili iba vo svojom srdci?“  Mojou odpoveďou bolo zväčša presunutie textu do zvláštneho „chlievika“ v počítači, s názvom: „Možno raz...“     Dnes som ho otvorila... Len tak, „lašujúc“ po nejakej tej myšlienke na pozitívne prežitie dňa.... A zastavila som sa. Pred niekoľkými dňami sa mi ozval Peťo. Keď sme sa spoznali chodil do škôlky a vtedy mal štyri a pol roka. Dnes je už stredoškolák... Ani neviem ako sa to stalo, ale napísala som mu a poprosila som ho, či by som sa s jeho vážne...

LIST MAMY PRE SVOJU DCÉRU (SYNA)

13.05.2012 22:28
  „Má drahá holčičko, v těchto dnech, kdy vidíš, jak stárnu, bych tě chtěla poprosit, abys byla trpělivá, a především, aby ses pokusila porozumět tomu, čím si procházím. Pokud při našem rozhovoru opakuji tisíckrát tu samou věc, nepřerušuj mě prosím slovy „Vždyť jsi mi to říkala před chvíli“…jen mě prosím poslouchej. Pokus si vzpomenout na časy, kdy jsi byla malá a já ti mohla číst každou noc tu samou pohádku před spaním. Když se nechci jít koupat, nebuď zlá a nebraň mi. Vzpomínáš si, jak jsem se musela honit za tebou, když ses vymlouvala, abych tě přiměla se osprchovat, když jsi byla ještě malá? Když vidíš, jak jsem ignorující vůči novým technologiím, dej mi prosím čas, abych se s tím naučila pracovat, a nedívej se na mě tím svým způsobem… pamatuj, zlatíčko, že jsem tě trpělivě učila dělat mnoho věcí jako slušně jíst, oblékat se, česat si vlasy a vypořádávat se každý den s...

PRAVÉ PRIATEĽSTVO

30.04.2012 12:08
    Istý muž kráčal po ceste so svojím koňom a psom. Keď prechádzali okolo veľkého stromu, udrel doň blesk a všetkých spálil. Muž však nepochopil, že je mŕtvy, a tak pokračoval v ceste aj so svojimi zvieratami. Bol to veľmi namáhavý pochod, nad nimi sa týčil vrch, slnko pálilo, boli celí spotení a veľmi smädní. V jednej zákrute zazreli nádhernú bránu, celú z mramoru, za ňou chodník zo zlata, uprostred neho bola studňa s krištáľovou vodou. Pocestný podišiel k strážnikovi pri bráne.   „Dobrý deň.“ „Dobrý deň,“ odvetil strážnik. „Ako sa volá toto nádherné miesto?“ „Je to raj.“ „Ako dobre, že sme prišli do neba. Sme veľmi smädní.“ „Nech sa páči, vojdite a dosýta sa napite,“ ukázal strážnik na studňu. „Ale aj môj pes a kôň sú smädní.“ „Ľutujem, ale zvieratám je vstup zakázaný,“ povedal strážnik. „Zvieratá sem nemôžu.“   Muža to veľmi rozladilo,...

LEN ZVONKU OČISTIŤ ČAŠU NESTAČÍ

23.04.2012 11:57
                V mnohých domácnostiach máme zásuvky plné haraburdia alebo staré rárohy nahádzané v skriniach. Vedia o tom iba domáci, ktorí sa chránia, aby to niekto cudzí videl. Alebo keď má prísť návšteva, koľkokrát rýchlo schovávame porozhadzované papiere a rozmanité veci na takéto skryté miesta. Bez týchto rušivých prvkov náš dom vyzerá na pohľad uprataný. A predsa iné, dôkladnejším pohľadom odhalené veci, svedčia o neporiadku.             Presne tak možno „rýchle spratanie“ vecí vidieť i v našom vnútri. Tomu sa hovorí „umyť čašu zvonku“. Umyť čašu poriadne, zvnútra, vyžaduje omnoho viac námahy, dôslednosť. Narýchlo očistený zovňajšok nevydrží dlho čistý. Boha ním neoklameme. Nečistoty na prvý pohľad oku skryté určite vyjdú na...

DARUJ ÚSMEV...

23.04.2012 11:48
          Raz sa spýtala štvorročná dcérka svojej matky: „Mami, prečo slnko svieti?“ Matka spočiatku bola otázkou prekvapená, ale o chvíľu dcérke odpovedala jednoducho a jasno: „Pretože sa smeje.“            Dievčatko bolo s odpoveďou spokojné. Veď nečakalo žiadne prírodovedecké, fyzikálne alebo chemické vysvetlenie. Takejto odpovedi deti rozumejú. Vedia si predstaviť, ako slnko svieti, keď sa smeje. Navyše aj im ich mama často hovorí: „Ty si moje slniečko!“             Nemáme sa i my v živote viac usmievať, ako to v skutočnosti robíme? Možno by sme sa naozaj viac usmievali, keby sme pochopili, že môžeme byť slnkom pre druhých, že úsmevom druhých...
Záznamy: 1 - 5 zo 7
1 | 2 >>